Kiss You 4

Viem, že som dnes už pridala časť, ale predtým som nepridávala, tak to berte ako náhradu :) 

Ale táto je trošku kratšia :)

Otvorila som dvere, odviezla som sa na 2. poschodie a našla 69 dvere. Hneď som si spomenula na Hazzu. Ten sa poteší, keď to zistí. Otvorila som dvere a tam bol už môj ujo Frank. Privítali sme sa a chviľu sme kecali o živote.  Poukazoval mi celé štúdio. Potom sa pozrel na hodiny a bolo 10:30. Jasné, veď oni vždy meškajú. Ja tu na nich počkám. Franka niekto volala tak musel ísť. Povedal mi, že ak by niekto prišli, tak ho mám zavolať. Ja som iba prikývla a on odišiel. Rozmýšľala som o našom stretnutí, mala som hrozné obavy. Neviem prečo, ale bála som sa viac ako pred maturitou. Toto bolo pre mňa dôležitejšie  Som povrchná, keď povyšujem nejakých 5 namyslených chalanov za dôležitejších ako vzdelanie? Áno, možno som. Lebo ONI ma naučili, že si nemám brať názory ľudí až tak k srdcu. ONI mi ukázali, čo je to mať sen a ísť za ním. Voľakedy to bolo 5 obyčajných chalanov, normálnych teenegerov a teraz je z nich populárna skupina. Išli za svojím snom a dokázali to. ONI ma naučili, aby som žila naplno každý deň. Vďaka ním som tam kde som. Veľmi veľa dievčatám zmenili život. Koľko báb presviedča rodičov, aby mohli ísť na ich koncert, usilovne pracujú,len aby ich videli a počuli spievať naživo. Kupujú si každý časopis, kde sa spomínajú. Izbu majú polepenú ich plagátmi. Každý deň počúvajú ich hudbu. Koľko razy museli znášať posmešky kvôli tomu, že sú fanúšičky. Spamovali ich na twiteri. Milujú ich. Aj keď je to platomická láska, myslím, že je niekedy silnejšia ako reálna láska. Ani ich nepoznáme osobne, vieme iba to čo propagujú media. Napriek tomu nevieme bez nich žiť.
Takto som rozmýšľala nad životom do 12:30. Zaujímavé, že som dokázala tak dlho rozmýšľať.  Tomuto sa hovorí rekord. Meškajú 2 hodiny a pol. Už neprídu. Takže to bolo všetko zbytočné...Ešte počkám pol hodinu, ale ak neprídu idem domov. „Neboj sa, prídu. Volal mi Liam, že už sú na ceste.Idú neskoro, lebo zaspali..." povedal strýko Frank „Choď sa nejako zabaviť. Ak by si chcela, tam máš klavír." povedal a odišiel. Ešte som rozmýšľala  ale napokon ma to prestalo baviť. Tak som si sadla za klavír. Jemne som prešla prstami po klávesoch. A napokon som začala hrať. Prvé tóny boli neisté, ale potom som sa do toho vcítila, zavrela som oči a začala som spievať.

Keď som dospievala ozval sa potlesk.

Emma

Frank :D